Čo vlastne znamená "viecha"?
Keď sa pozrieme okolo seba (nielen v Devíne, ale aj v Bratislave), veru ťažko už najdeme tradičnú viechu alebo vináreň. Pritom stačí prejsť zopár kilometrov do Rakúska a môžete sa kochať desiatkami otvorených viech ("Heuriger", "Buschenschank") v podchodoch starých vinohradníckych domov, ktoré sú prevádzkované samotnými vinármi. Nielen vinári, ale všetci obyvatelia sa podvečer radi stretávajú na pohárik u vinára, ktorý má práve vyvesenú viechu - zelené haluze na drevenej tyči nad bránou („Ausg’steckt is“). Medzi miestnymi vinármi je poradovník, podľa ktorého sa striedajú s právom otvoriť (vyvesiť) viechu a predávať v nej svoje vlastné produkty (okrem vína aj drobné občerstvenie).
Podobne vyzeral Devín ešte v nedávnej minulosti. Azda posledná "viecha" v Devíne, ktorú si ja ako "prisťahovalec" pamätám, bola na dvore pána Heribana, s typickým stolom a lavicami, kde si návštevníci posedeli pri fľaške ríbezláku (za takúto viechu nepočítam družstevnú vináreň v bývalom dome pána Aloisa Sonntaga, ktorá ešte donedávna tiež fungovala). Staré "viechové" právo však u nás samozrejme už dávno nefunguje.